Výchovný poradca  v zákone o pedagogických zamestnancoch

Prezentovaný historický pohľad na právne predpisy o výchovnom poradenstve, ktoré sú v texte zoradené podľa ich právnej váhy,  je dôležitý z viacerých dôvodov:

• pomáha nám pochopiť, aké bolo v danom období  chápanie výchovy v spoločnosti
• ukazuje, aké chyby a deformácie sa v nich vyskytli a čoho by mali sme sa vyvarovať
• poukazuje na oprávnenosť toho, čo sa vo VP osvedčilo a mali by sme to zachovať

Tento pohľad by mal naše zákonodarstvo posunúť na vyšší stupeň vývoja, na ktorom je výchova a výchovné poradenstvo posudzované nielen z hľadiska prítomnosti – teda toho, aké podmienky potrebujú výchovní poradcovia pre svoju prácu dnes, nielen z hľadiska toho, či je na výchovu dostatok financií, ale najmä z hľadiska toho, akých mladých ľudí chceme pripraviť pre spoločnosť po ľudskej aj odbornej stránke o 10-15 rokov.

Pri porovnávaní právnych predpisov v tlačenej aj v  elektronickej podobe, uverejnenej na rôznych portáloch, čitateľ niekedy nechápavo krúti hlavou, aké nepresnosti,  rozdiely a niekedy aj odborné nezmysly sa v nich vyskytujú...

Tiež je smutné a pre pedagógov ťažko pochopiteľné, že mnohé oprávnené požiadavky výchovných poradcov, týkajúce  sa výchovy neboli akceptované ani za 46 rokov od zavedenia funkcie výchovného poradcu do našich škôl!

Postavenie výchovného poradcu do roku 1989

Pre rozvoj odborných poradenských služieb na medzinárodnej úrovni boli dôležité dva dokumenty:

Odporučenie č. 25 o rozvoji psychologických služieb vo výchove, resp. o rozvoji školských psychologických služieb, prijaté na 11. medzinárodnej konferencii UNESCO o výchove v roku 1948 v Ženeve

            - uplatňovanie hľadiska psychického vývoja
            - poskytovanie rád učiteľom
            - zriaďovanie špeciálnych odborných služieb

Odporučenie č. 56 o organizácii školského resp. výchovného a profesionálneho poradenstva, prijaté na 26. medzinárodnej konferencii UNESCO
v Ženeve v roku 1963

            - objektívna potreba existencie odborných poradenských služieb
            - poradenské služby typu profesionálneho poradenstva
            - funkcia školského poradenstva

Rozvoj poradenských služieb u nás po zriadení funkcie výchovného poradcu:

1962 – Smernica na vybudovanie sústavy VP, zriadenie funkcie výchovného poradcu   na všetkých základných deväťročných školách

1963 – Smernica MŠ a kultúry o výchove k voľbe povolania na stredných všeobecnovzdelávacích školách

1964 – MŠ ČSSR zriadilo Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) - išlo o inštitúciu, ktorá mala vedecky riešiť
       otázku  vývinu dieťaťa a metodicky usmerňovať celkový rozvoj poradenských zariadení

1967 – MŠ ČSSR vydalo pokyn na zriaďovanie krajských odborných psychologicko-výchovných pracovísk

1976 – dokument Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávacej sústavy

       - pomoc pri predškolskej príprave
       - vyhľadávanie problémových žiakov
       - žiakov s poruchami učenia
       - postihnutých žiakov
       - zavádzanie funkcie školského psychológa do škôl

1979 – oddelenie výchovného poradenstva a zriadenie Komisie vlády pre výchovné poradenstvo

1984 – zriaďovanie mestských pedagogicko-psychologických poradní v rámci mestských národných výborov - funkciu vedecko-výskumného
     a vedecko-metodického centra pre VP plnil v SR Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave

1989 – negácia predchádzajúceho stavu

Postavenie výchovného poradcu po roku 1989

Všeobecne záväzné právne predpisy

 Zákon 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (od 1.9.1984)

 §  46 Výchovné poradenstvo

     „Školám, školským zariadeniam, orgánom a zariadeniam národných výborov zabezpečujúcim starostlivosť o deti a mládež
a rozmiestnenie mládeže,   organizáciám, žiakom a ich zákonným zástupcom a pestúnom sa v otázkach výchovy a vzdelávania detí
a mládeže poskytuje poradenská služba výchovného poradenstva. Úlohy a organizáciu výchovného poradenstva upravujú osobitné predpisy.“

Zákon 350/1994 Zb. o sústave základných a stredných škôl (od 1.9.1994)

 §  46 Výchovné poradenstvo

     „Školám, školským zariadeniam, orgánom a zariadeniam orgánov štátnej správy v školstve zabezpečujúcim starostlivosť o deti a mládež
a rozmiestnenie mládeže, organizáciám, žiakom a ich zákonným zástupcom a pestúnom sa v otázkach výchovy a vzdelávania detí a mládeže poskytuje poradenská služba výchovného poradenstva. Úlohy a organizáciu výchovného poradenstva upravujú osobitné predpisy.“

Komentár: Tento zákon predstavoval úplné znenie zákona 29/1984, ktorý bol cca 18 krát novelizovaný a týchto predpisov: 188/1988, 171/1990, 522/1990, 230/1994, 231/1994. Ale ani jedna z novelizácií sa podstatne nedotkla časti o výchovnom poradenstve.

Zákon 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (od 1.9.2008)

 §   3 Princípy výchovy a vzdelávania
     „Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona je založená na princípoch

     e) rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese,

      f) celoživotného vzdelávania,

      g) výchovného poradenstva podľa § 130“

Komentár: Definovanie výchovného poradenstva ako princípu výchovy a vzdelávania v našom školskom systéme by ho malo aj v súlade s dokumentmi Európskej únie pozdvihnúť v ďalšom období na vyššiu úroveň. Je potrebné rozpracovať predstavu, ako by mal tento princíp v praxi fungovať.

 §  131  Činnosti výchovného a psychologického poradenstva
      (1) „Psychologická činnosť
      (2)  Špeciálnopedagogická činnosť“

 Komentár:  V zákone celkom chýba pedagogická (výchovno-preventívna) činnosť.

 §  132 Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie

     (5)“ sa môže členiť na oddelenia   f) metodiky výchovného poradenstva“

Komentár: Školský zákon uvádza možnosť zriadenia uvedeného oddelenia. AVP považuje za potrebné, zriaďovať tieto oddelenia v každom regióne tak, aby sa výchovní poradcovia mali na koho obrátiť so svojimi problémami a aby pre nich metodici pre VP (poradenskí pedagógovia) organizovali „fórum“ potrebné na výmenu skúseností.

 § 134 Výchovné poradenstvo

(1)   „Výchovné poradenstvo sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom škôl  v školách podľa § 27 ods. 2 písm. b) až f)
         a v  školských zariadeniach podľa  §  112 ods. 1  písm. b), § 113 písm. d) prostredníctvom činnosti výchovných poradcov.

 (2)  Úlohou výchovného poradenstva je vykonávanie poradenstva pri riešení osobnostných, vzdelávacích, profesionálnych
        a sociálnych  potrieb detí a kariérového  poradenstva.

(3)   Výchovný poradca v prípade potreby sprostredkuje deťom a ich zákonným zástupcom  pedagogické, psychologické,
        sociálne, psychoterapeutické, reedukačné a iné služby, ktoré koordinuje v spolupráci s triednymi učiteľmi. Úzko spolupracuje
        so školským  psychológom, školským špeciálnym pedagógom a odbornými zamestnancami  poradenských zariadení.

Komentár: V poslednom návrhu pred schválením zákona bola táto formulácia „záhadne“ vymenená a prisúdená školskému psychológovi, s čím vyjadrila Asociácia výchovných poradcov zásadný nesúhlas. Naše stanovisko bolo u neúplnej podobe uverejnené aj v Učiteľských novinách č. 13/2008. Ale podobný názor vyslovili aj niektorí riaditelia škôl vetou, že keď „budú mať na škole školského psychológa, výchovného poradcu už nebudú potrebovať...“ Koordinačnú funkciu VP považujeme v súčasnosti za zvlášť významnú.

 (4) Odborno-metodickú pomoc v oblasti výchovného poradenstva poskytuje poradenské  zariadenie spravidla podľa územnej pôsobnosti.“

 Zákon č. 279/1993 o školských zariadeniach (od 26.11.1993)

       §   25  Výchovný poradca, školský psychológ a školský špeciálny pedagóg

(1)   „Výchovný poradca plní úlohy školského poradenstva v otázkach výchovy, vzdelávania a profesijnej orientácie detí a
         v oblasti prevencie  problémového a delikventného vývinu detí. Sprostredkúva prepojenie školy s odbornými zariadeniami,
         ktoré sa zaoberajú  starostlivosťou o deti. Poskytuje metodickú a informačnú pomoc  pedagogickým pracovníkom školy
         a zákonným zástupcom dieťaťa.

(2)       Školský psychológ  a školský špeciálny pedagóg sa priamo zúčastňujú na práci školy  alebo špeciálneho výchovného
         zariadenia a  poskytujú odbornú psychologickú alebo špeciálno-pedagogickú pomoc deťom, zákonným zástupcom
         a pedagogickým  pracovníkom pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov.“

Komentár: Zákon nedefinoval pojmy „výchovné poradenstvo“ a „školské poradenstvo“ , ale používal ich ako synonymá. Tiež je pozoruhodné,
že  v niektorých jeho podobách (napr. ÚIPŠ)  sa namiesto formulácie „školský psychológ“ vyskytuje formulácia „školský pedagóg“! Na stránkach  JASPI  web je však správne uvedený „psychológ“. Tento zákon bol zrušený školským zákonom č. 245/2008, ktorý rieši už aj školy a školské zariadenia.

Zákon 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy  (od 24.7.1996)

      Čl. XXIII  § 4

(1) V pôsobnosti krajského úradu sú

„a) stredné školy a stredné odborné učilištia,

b) špeciálne školy,

c) špeciálne materské školy (materské školy pre deti mentálne, zmyslovo alebo telesne postihnuté a pre deti s narušenou komunikačnou                   schopnosťou),

d) špeciálne výchovné zariadenia (reedukačné detské domovy, reedukačné domovy pre mládež, diagnostické centrá, liečebno-výchovné                   sanatóriá),

e) školské hospodárstva pri stredných odborných školách,

f) záujmovo-vzdelávacie zariadenia okrem jazykových škôl pri základných školách,

g) domovy mládeže,

i) strediská odbornej praxe,

j) školské výpočtové strediská,

k) pedagogicko-psychologické poradne pre stredné školy,

(2) V pôsobnosti okresného úradu sú základné školy, základné umelecké školy a školské zariadenia okrem školských zariadení uvedených
      v odseku 1.“

Komentár: Týmto zákonom bol tiež novelizovaný školský zákon z roku 1984. Zákon vymenúva kontaktné školy a zariadenia dôležité pre prácu výchovných poradcov.

Zákon 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
(od 1.1.2004)

 Čl. I , § 10
(5) Krajský školský úrad zriaďuje a zrušuje podľa siete:

     „ k) zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva

       l)  pedagogicko-psychologické poradne pre predškolské zariadenia a ZŠ

      m) pedagogicko-psychologické poradne pre stredné školy“

Komentár: Tento zákon vniesol do praxe VP roztrieštenosť školských zariadení v pôsobnosti školských úradov, ktorá sťažovala komunikáciu
VP základných a stredných škôl. Zákon bol novelizovaný zákonom č. 245/2008 platným od 1.9.2008, ktorý zmenil uvedené názvy na Centrá špeciálno-pedagogického poradenstva a na „Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie“. Ale dodatok „...a prevencie“
sa v plnom znení zákona dokonca aj na portáli  JASPI „vytratil“. (Avšak nielen tam!)
 

 §  26 Žiacka školská rada

 (1) „Žiacka školská rada (ďalej len "žiacka rada"), ak je ustanovená, reprezentuje žiakov strednej školy a zastupuje ich záujmy vo vzťahu
        k riaditeľovi a vedeniu školy.

(2)    Žiacka rada je ustanovená vtedy, ak počet jej členov určený v odseku 3 zvolí v tajnom hlasovaní nadpolovičná väčšina žiakov
       strednej  školy. O voľbách vyhotovia žiaci zápisnicu, ktorú predložia riaditeľovi školy.

(3)   Žiacka rada má 5 až 11 členov a tvoria ju tí žiaci, ktorí vo voľbách získali najvyšší  počet hlasov žiakov zúčastnených na voľbách.

(4)   Žiacka rada
a) sa vyjadruje k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania,
b) sa podieľa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku,
c) zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, predkladá im svoje stanoviská a návrhy, zastupuje žiakov aj navonok,
d) volí a odvoláva zástupcu žiakov do rady školy.

  (5) Podrobnosti o zložení žiackej rady, o spôsobe jej ustanovenia vrátane výmeny jej členov, o voľbe člena rady školy
        a o spôsobe rokovania  určí štatút žiackej školskej rady.“

Komentár: Asociácia výchovných poradcov navrhovala zakotviť do školského zákona v roku 2008 prácu žiackych školských rád aj v ZŠ a ich metodické usmerňovanie zveriť výchovným poradcom. Ale žiadne argumenty zatiaľ nepomohli, túto požiadavku dosiahnuť. 

Nariadenie vlády č. 238/2004 Z.z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov (od 1.5.2004)

       §   3 
       (1) „Základný úväzok učiteľa vykonávajúceho funkciu výchovného poradcu sa znižuje:

                  a) v základnej škole a v strednej škole s počtom

                      do 300 žiakov o 1 hodinu

                      301 - 600 žiakov o 2 hodiny

                      601 žiakov a viac o 3 hodiny,          

                  b) v špeciálnej škole s počtom

                       do 100 žiakov o 1 hodinu

                      101 - 300 žiakov o 2 hodiny

                      301 žiakov a viac o 3 hodiny.“

Komentár: Platné zníženie úväzku VP je už v súčasnosti nepostačujúce, lebo tí musia v praxi vynaložiť na svoju prácu oveľa viac času. Náplň práce VP sa za posledné roky znásobila nielen zvýšeným počtom prihlášok na stredné školy, počtom inkludovaných žiakov a žiakov s problémami, ale aj časovými nárokmi na riešenie problémov, konzultácie s rodičmi a na štúdium a vzdelávanie. AVP vypracovala na sledovanie časovej náročnosti práce VP „Výkaz práce“, ktorý bude vyhodnotený a predložený vláde SR ako podklad pre zmenu tohto doteraz platného nariadenia.

Vyhláška MŠ SR č.42/1996 o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov
(od 1.3.1996)

§    7 Špecializačné inovačné štúdium

 (1)“ Špecializačné inovačné štúdium organizujú metodické centrá, Štátny pedagogický  ústav a vzdelávacie organizácie iných
          ústredných  orgánov.

 (2)  Obsahom špecializačného inovačného štúdia je príprava na vykonávanie špecializovaných pedagogických činností
        a na výskumnú činnosť.

 (3)  Špecializačné inovačné štúdium trvá najviac dva roky. Uskutočňuje sa podľa jednotného projektu vypracovaného
       vzdelávacími organizáciami uvedenými v odseku 1 a schváleného ministerstvom alebo iným ústredným orgánom.

 (4)  Na špecializačné inovačné štúdium sa môže pedagogický pracovník prihlásiť so súhlasom riaditeľa školy alebo riaditeľa
       školského zariadenia.

(5)    Špecializačné inovačné štúdium sa končí obhajobou záverečnej práce pred  trojčlennou  komisiou. Členov komisie vymenúva
       riaditeľ vzdelávacej organizácie  uvedenej v odseku 1.

(6)   O skončení špecializačného inovačného štúdia vydajú vzdelávacie organizácie uvedené v odseku 1 osvedčenie.“

Komentár: Táto vyhláška neriešila kvalifikačné predpoklady výchovných poradcov. Ich vzdelávanie bolo zabezpečené len v rámci špecializačného inovačného štúdia.
 

Vyhláška č. 43/1996 Z.z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach (od 1.3.1996)

 §    6  Výchovný poradca
(1)  „Výchovný poradca pôsobí v základných školách, stredných školách, špeciálnych  školách, a ak je to účelné, aj v školských zariadeniach.
(2)   Funkcia výchovného poradcu sa obsadzuje z radov pedagogických pracovníkov školy. Za plnenie úloh výchovný poradca
        zodpovedá riaditeľovi školy;  úlohy plní popri svojej pedagogickej činnosti.
(3)   Výchovný poradca
    a)  plní úlohy školského poradenstva v otázkach výchovy, vzdelávania a profesijnej orientácie detí, ako aj v oblasti
         prevencie  problémového  a delikventného vývinu detí,
    b)  venuje osobitnú pozornosť žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia, žiakom so zmenenou pracovnou schopnosťou,
         nadaným a  talentovaným žiakom,
   c)  poskytuje konzultácie žiakom a ich zákonným zástupcom pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov, informuje ich
        o otázkach štúdia na stredných školách a na vysokých školách a pri voľbe povolania,
   d) sprostredkúva prepojenie školy s poradenskými zariadeniami a inými odbornými   zariadeniami zaoberajúcimi sa starostlivosťou o deti.“

Komentár: Táto vyhláška bola zrušená a nahradená vyhláškou č.325/2008. AVP považuje výchovné poradenstvo za súčasť pedagogickej činnosti výchovného poradcu.

Vyhláška č. 325/2008 Z.z. o školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie (od 1.9.2008)

       §   3   
       (2) „Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie metodicky  usmerňuje  činnosti

      a) koordinátorov prevencie a školských psychológov v školách a školských zariadeniach  podľa § 130 ods. zákona,
      b) výchovných poradcov, liečebných pedagógov a sociálnych pedagógov v základných  školách, stredných školách a v školách pre žiakov
           s nadaním

       §   4  
       (2) Terénny špeciálny pedagóg vykonáva poradenskú, preventívnu, výchovno-vzdelávaciu a metodickú činnosť spravidla v škole,
             v školskom zariadení a v rodine;  ďalšie činnosti vykonáva spravidla v centre špeciálnopedagogického poradenstva.“

Komentár: Výchovný poradca je touto vyhláškou postavený do úlohy „druhoradého“ poradenského zamestnanca a v rozpore so školským zákonom
až za koordinátora prevencie. Ani rozpracovaniu náplne práce výchovného poradcu nevenuje táto vyhláška žiadnu pozornosť. Naopak, osobitne sa tu spomína „terénny špeciálny pedagóg“, ale takýto pojem školský zákon vôbec nepozná . (Zákon 245/2008, §130 ods. 3)

Čo (ne)navrhuje zákon o pedagogických zamestnancoch
 

§   7 ods.7

      „Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom požadované kvalifikačné predpoklady a požiadavky
        pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.“

§   32 ods.2 písm. b) c)

      „Pedagogickým zamestnancom špecialistom je

       a) výchovný poradca,

       b) kariérový poradca,

§    32 ods. 5

           „Výchovný poradca zabezpečuje poradenstvo v oblasti výchovy a vzdelávania deťom, žiakom, ich zákonným zástupcom
             a pedagogickým zamestnancom škôl formou informačných, koordinačných, konzultačných, metodických a iných súvisiacich
             činností. Zároveň sprostredkúva odbornú terapeuticko-výchovnú činnosť a výchovno-poradenskúčinnosť podľa potrieb žiaka.“

Čl. III  (Zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme)

§   14 ods.1

       „Zamestnávateľ prizná pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi v školstve špecializačný príplatok
          za výkon každej špecializovanej činnosti."

§   14 ods.2

       „Špecializovanou činnosťou podľa odseku 1 sú činnosti

       a) triedneho učiteľa,

       b) uvádzajúceho pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca.“

§   14a, ods. 1

       „Pedagogickému zamestnancovi, ktorý vykonáva činnosť triedneho učiteľa, patrí špecializačný príplatok v čiastke
         5 % platovej  tarify štvrtého kariérového stupňa príslušnej pracovnej triedy a platovej triedy, do ktorej je zaradený,
         ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, alebo v čiastke  10 % platovej tarify štvrtého kariérového stupňa príslušnej
         pracovnej triedy a platovej triedy, do ktorej je zaradený, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach alebo vo viacerých triedach.“

Čo navrhujú uzákoniť výchovní poradcovia

• vymedziť v zákone pôsobenie výchovných poradcov vo vedeniach škôl ako ich plnoprávnych členov, a tým vyjadriť skutočný význam ich práce v oblasti výchovy, osobitne kariérovej výchovy a tiež v oblasti prevencie sociálno-patologických javov v základných a stredných školách
• upraviť výchovným poradcom úväzok primerane práci, ktorú vykonávajú, ktorú  od nich očakávajú rodičia, žiaci a celá spoločnosť (následne
  v nariadení vlády SR)
• spravodlivo ohodnotiť prácu výchovných poradcov príplatkom, vyšším než je príplatok triedneho učiteľa, pretože práca výchovného poradcu je
  časovo aj odborne  náročnejšia a zameriava sa na výchovu všetkých žiakov školy bez výnimky
• stanoviť kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon funkcie výchovného poradcu a pripravovať pre túto prácu na vysokých školách kvalifikovaných odborníkov v pregraduálnom aj postgraduálnom štúdiu
• venovať primeranú pozornosť  funkcii metodika pre výchovné poradenstvo (v súlade so školským zákonom), jeho postaveniu v systéme výchovného poradenstva a tiež jeho vzdelávaniu 

V čom vidíme problém?
 

• v nerovnocennom postavení vedných odborov v spoločnosti, ktoré sa odráža v preferovaní niektorých hľadísk (ekonómia, právo) a v podceňovaní iných (sociológia, pedagogika, psychológia) pri tvorbe všetkých všeobecne záväzných právnych predpisov
• v nerovnomernom rozvoji vedných odborov, v ich (ne)komunikácii a (ne)spolupráci, ktorých dôsledkom je neujasnenosť a rôzne vysvetľovanie mnohých pojmov, ktoré obsahujú všeobecne záväzné právne predpisy
• v nepochopení podstaty výchovno-vzdelávacieho procesu ako vzájomnej súčinnosti jeho teoretickej a praktickej stránky, v preferovaní výsledkov vzdelávania (teoretickej stránky)  a v nedoceňovaní výchovy a prevencie (praktickej stránky) v praxi škôl a v celej spoločnosti
• v neujasnenosti pojmov, ktoré sú pre výchovno-poradenskú prax zvlášť dôležité a ich významu: výchovné poradenstvo, kariérové poradenstvo, spolupráca, koordinácia, kompetencia,  odbornosť, špecializácia,...
• v neochote zodpovedných ministerských zamestnancov zaoberať sa hlbšie problematikou výchovného/pedagogického poradenstva a pochopiť jej význam pre celú spoločnosť

Ako postupovať ďalej?

• Konzultovať s riaditeľom školy možnosť, aby výchovný poradca koordinoval prácu sekcie triednych učiteľov, vedúcich metodických združení
  a predmetových komisií a viedol tiež sekciu poradenských pracovníkov a sociálnych partnerov (každý VP so svojim riaditeľom)
• Presadzovať v spolupráci s radou rodičov postavenie výchovného poradcu ako metodika pre prácu žiackej školskej rady už v základnej škole
  s cieľom rozvoja pozitívne motivovaných činností žiakov (každý VP s predsedom RZ na škole)
• Posilniť reálne postavenie metodikov pre výchovné poradenstvo v CPPPaP, skvalitniť ich vlastnú pedagogicko-metodickú činnosť a vzdelávanie (riaditelia CPPPaP)
• Na úrovni miest a krajov organizovať pre výchovných poradcov základných a stredných škôl pravidelné pracovné stretnutia zamerané na výmenu skúseností
• Zaradiť do funkčného vzdelávania riaditeľov škôl problematiku výchovného poradenstva a na poradách ich pravidelne oboznamovať s úlohami
  a problémami  v práci výchovných poradcov (MPC, vysoké školy, KŠÚ, VÚC) 

V tomto období, keď práve prebieha pripomienkové konanie k návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch, by mohli výchovní poradcovia svojou aktivitou zmeniť svoje doterajšie postavenie. Ako ukazuje prehľad dokumentov o vývoji výchovného poradenstva, aby sme zabezpečili ich kvalitu,  musia odborníci dôraznejšie zasahovať do ich tvorby. Dnes môžeme v porovnaní s minulosťou využiť jednu podstatnú výhodu, ktorou je komunikácia prostredníctvom internetu. Tá je dnes taká rýchla ako nikdy predtým, môže byť aj taká široká ako nikdy predtým – a práve ona môže urýchliť proces tvorby právnych predpisov ako nič predtým...(avšak nielen tvorbu predpisov, ale aj vývoj výchovného poradenstva vôbec).

Pramene: http://jaspi.justice.gov.sk

                http://www.minedu.sk

                http://www.uips.sk

• 2008_10_Výchovný poradca a legislatíva - Zborník z konferencie

• 2008_10a_Výchovný poradca a legislatíva - Zborník z konferencie

• 2008_10b_Výchovný poradca a legislatíva - Zborník z konferencie

• 2008_10c_Výchovný poradca na školách v súčasnosti