Ktorá škola je skutočne úspešná
|
||
Prečo
je hlavným kritériom úspešnosti
našich škôl počet schválených
projektov, zorganizovaných podujatí,
získaných
umiestnení a nie každodenná dôsledná
a cieľavedomá pedagogická práca? Tá si vyžaduje predsa viac času aj energie.
Čo nás stále ženie za „úspechom“, ktorého hlavným znakom je kvantita? Keď som zistila, že mám možnosť prispievať na tento portál, hneď som
si položila otázky: Ktorá škola je skutočne úspešná? Je vôbec možné určiť školám kritériá pre ich
úspešnosť? Úspech predsa prežívame každý individuálne. Základné
predpoklady úspešnosti
sú školám napriek tomu určené
„zhora“ ministerstvom
školstva. Sú vyjadrené napríklad
v požiadavkách na hodnotiace správy
škôl
o ich výchovno-vzdelávacej činnosti. Nájdeme
ich aj v správach
Štátnej školskej inšpekcie, z
ktorých môžeme zistiť, podľa akých
kritérií posudzuje úspešnosť
škôl štát.
Konkrétne ide napríklad o tieto oblasti práce
základných škôl: - obsah
školského vzdelávacieho programu - výsledky
vzdelávania v jednotlivých predmetoch - plnenie
úloh národných a štátnych programov - úroveň
čitateľskej gramotnosti detí - rozvíjanie
kompetencií v oblasti informačných a komunikačných technológií - uplatňovanie
ľudských práv vo vyučovacom procese - práca
školy v oblasti starostlivosti o deti zo sociálne znevýhodneného
prostredia - výchova
a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami - výchova
a vzdelávanie žiakov s intelektovým nadaním - celoslovenské
testovanie žiakov 9. ročníka - bezbariérovosť
školy Podľa
vyjadrení zástupcov ministerstva školstva
v médiách, je potrebné zvlášť
oceňovať najmä tých učiteľov, ktorých žiaci
sú úspešní v rôznych
postupových súťažiach a olympiádach. Podľa
množstva týchto úspechov je
bežne posudzovaná aj úspešnosť školy.
Čím viac prvých, druhých a tretích
umiestnení žiakov v súťažiach, tým
úspešnejšia škola. Kto a ako však posúdi,
aký podiel na týchto úspechoch má
škola
(teda konkrétni učitelia), aký podiel má rodina
(teda konkrétny rodič), aký
podiel má žiak a jeho talent (a aký výkon
podáva z vlastného
rozhodnutia a záujmu), aký podiel má
napríklad vedúci krúžku či
záujmového
klubu? Deje sa na niektorej škole vôbec podobné
posúdenie úspechov žiaka? Mnohí rodičia posudzujú úspešnú školu
väčšinou podľa známok, akými sú klasifikované ich deti. Ak sú známky dobré
(výborné), neznamená to ešte automaticky, že žiakov výkon zodpovedá aj jeho
možnostiam a schopnostiam, že vydáva zo seba všetko a že sa neustále
zlepšuje. Teda, že sa naučil aj sám na
sebe pracovať. (Kto to žiaka konkrétne učí?) Práve
toto kritérium by malo byť jedným
z najdôležitejších pre školu,
ktorá chce byť úspešná. Tento ani
iné
úspechy žiakov si však nemôže pripisovať
škola sama, ale jedine v spolupráci s rodinou.
Naopak, ak dostáva žiak „horšie“ známky,
neznamená to automaticky, že nemá potrebné vedomosti a schopnosti si ich
osvojiť. Môže to znamenať, že na sebe nechce pracovať, že nepodáva výkon, na
ktorý očividne má schopnosti, ba dokonca talent, že nie je svojím okolím
motivovaný k potrebnému výkonu. Môže to dokonca znamenať, že nenachádza
v škole alebo v rodine podmienky a pochopenie pre svoje záujmy.
Nájdenie foriem a spôsobov motivácie žiakov k učeniu je v
dnešnej dobe skutočným úspechom každého
rodiča,
učiteľa a vychovávateľa. Je to aj ďalší predpoklad
úspešnej spolupráce školy a rodiny.
Toto kritérium napriek jeho
kvalitatívnej charakteristike je možné aj jednoducho kontrolovať. Výsledkom je
totiž práve aktivita, záujem, sústredený výkon a spokojnosť (úspešnosť) žiaka. Poukázali
sme na podľa nás podstatné
problémy súvisiace s chápaním
úspešnosti školy, ale oblastí, ktoré
s touto témou súvisia je oveľa viac.
V ďalších príspevkoch sa nimi
budeme ešte zaoberať. Rozoberieme tiež názory učiteľov,
rodičov a žiakov,
ktorých sa spýtame, ako oni vidia úspešnosť
svojej školy aj školy všeobecne. Bratislava, apríl 2010 Mgr.
Jarmila Blažeková http://www.ssiba.sk/Default.aspx
Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania
v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku
2008/2009 |
||
Zverejnené 15. augusta 210 | ||