Otvorená škola – sa stáva jednou z perspektívnych možností kvalitatívnej premeny vzdelávania. Zdôrazňuje spojenie s miestnym prostredím, v ktorom dieťa vyrastá, a preto rozvíja širokú spoluprácu s rodinami detí, so spoločenskými a detskými organizáciami a mimoškolskými výchovno-vzdelávacími inštitúciami. Organizuje voľný čas mládeže a úzko spolupracuje s miestnymi orgánmi pri uspokojovaní kultúrno-osvetových potrieb obce či mesta. Idea otvorenej školy predstavuje teda zárodky nového postavenia školy v spoločnosti: škola vzhľadom k rodine bude preberať viac vzdelávaciu úlohu, zároveň však bude užšie spojená so vzdelávacou a výchovnou praxou mimoškolského prostredia. A to povedie k silnejšími integračným tendenciám, ktoré sa prejavia predovšetkým v oblasti výchovy – v oblasti formovania svetonázoru, morálky, formovania osobnosti. (Alan, Gál: Budúcnosť vo svetle prognostiky)

Kvalitatívna premena vzdelávania – musí viesť, predpokladať a prejaviť sa v kvalitatívnej premene výchovy; smerovať k tomu, aby sa vo voľnom čase realizovali rôznorodé záujmové činnosti na základe dobrovoľnosti, ktoré budú prehlbovať a rozširovať poznatky, získané žiakmi v škole a naopak: aby počas vyučovania sa tieto  poznatky, získané vo voľnom čase "zhodnocovali" tak, že žiaci budú nadobúdať k vyučovaniu a k poznávaniu vôbec kladný vzťah, že budú mať vytvorené podmienky pre tvorivú prácu v škole, demokratické ovzdušie  pre vedenie dialógu s učiteľmi, pre postupné  vyrovnávanie rozdielu medzi tým, čo žiak "musí" a "môže" vzhľadom na povinnosti v škole a dobrovoľnosť vo voľnom čase.
 

Spojenie výchovy s miestnym prostredím – malo by byť základným východiskom pri riešení koncepcie voľného času v konkrétnych podmienkach, pretože najviac času trávi dieťa v okolí svojho bydliska:

a)   treba vychádzať z perspektívnej koncepcie usporiadania samosprávnych území (obcí, miest, obvodov), ktoré si budú vytvárať vlastné finančné zdroje a rozhodovať o tom, ako sa budú získané prostriedky využívať; ako ovplyvniť rozhodovanie miestnych rád pri rozhodovaní o koncepcii využívania voľného času? Ako zainteresovať obyvateľov na výchove deti a mládeže? Nebolo by vhodné a potrebné zabezpečiť zastúpenie pedagógov v miestnych radách, prípadne vytvorenie miestnych komisii pre voľný čas, ktorých členovia by boli zastúpení v podobných komisiách na vyšších úrovniach?
b)  aby deti nemuseli cestovať za svojimi záujmami do vzdialených lokalít a mohli čo najviac času využiť efektívne, ale aj z  bezpečnostných hľadísk je potrebné, aby školy fungovali ako centrá voľného času (ideálne by samozrejme bolo, keby svoj voľný čas deti nemuseli tráviť v školských priestoroch, preto treba perspektívne uvažovať o 1. vybudovaní domov detí pri školách  2.  budovaní viacúčelových škôl  3. budovaní osobitných klubovni a telocviční)
 

Široká spolupráca školy,  rodiny a ostatných organizácií

a)  úloha miestnych orgánov: rozhodovanie o využívaní finančných dotácii, zabezpečovanie informovanosti  všetkých činiteľov

b) vytváranie podmienok pre pestrú činnosť deti a mládeže vo voľnom čase a kontrola efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov, združovanie finančných prostriedkov

c)  organizovanie spoločných podujatí a súťaží medzi organizáciami podobného alebo rovnakého zamerania

d)  spoločné využívanie zariadení, materiálneho zabezpečenie, požičiavanie, prenajímanie

e)  vytvorenie takých podmienok, ktoré budú zárukou spolupráce, ktorá je podmienkou skutočne tvorivej atmosféry 

Silnejšie integračné tendencie

a)  Tendencie zjednocovania výchovy a vzdelávania, odstraňovania rozdielov medzi vyučovaním a voľným časom: z hľadiska realizácie obsahu výchovy a vzdelávania sa bude rozdiel medzi činnosťou v škole a činnosťou vo voľnom čase zmenšovať (je potrebné urýchliť tieto procesy: možnosti voliteľnosti predmetov, dialóg žiakov a učiteľov, možnosť výberu školy, priznanie právomoci školským žiackym samosprávam, atď.)
b)  Tendencia osamostatňovania sa inštitúcii: ak bude vzrastať  samostatnosť a právomoci výchovno-vzdelávacích inštitúcii,  hrozí nebezpečenstvo ich vzájomnej izolácie a izolácie školy od inštitúcií voľného času, a tým i nebezpečenstvo odtŕhania  výchovy a vzdelávania. Preto je potrebné vytvoriť spojovací článok medzi školou a organizáciami voľného času  na všetkých úrovniach.
 

-     týmto článkom by mohol byť koordinátor voľného času detí a mládeže, ktorého hlavnou úlohou by bolo vytvárať podmienky pre spoluprácu a vzájomnú informovanosť všetkých činiteľov, pôsobiacich v konkrétnych podmienkach  a realizovať požiadavky deti a  rodičov  týkajúce sa využívania voľného času,

-      mala by mať každá organizácia v systéme voľného času svoju špecifickú funkciu alebo je žiaduce ponechať formovanie spoločenský 
a záujmových organizácii  živelnosti?

-     mali by  jednotlivé iniciatívy, hnutia a  organizácie medzi  sebou.  "bojovať", konkurovať  si a  samofinancovaním  "zápasiť"  o svoju vlastnú  existenciu, alebo musí  mať  celá  spoločnosť záujem na tom, aby  existoval široký výber  rôznych  záujmových aktivít?

-     do akej  miery a v čom  je potrebná konkurencia medzi  organizáciami (spoločenskými,  klubmi, štátnymi, súkromnými) a  v čom  je  potrebná spolupráca?

-      aké  dôsledky  by mohla  mať komercionalizácia  aktivít  vo voľnom  čase?

-       je potrebné zabezpečiť rovnomerné informovanie verejnosti o činnosti všetkých činiteľov a  organizácii?  Je žiaduce preferovanie
či ignorovanie niektorých z nich? Môže  byť potom zabezpečený slobodný výber?

-       ako  vytvoriť podmienky pre  ich  rozšírenie a  rozvoj?

-       nebolo by možné podporiť túto formu využívania voľného času znovu vytváraním domovníckych miest?

-      možné by bolo prepojenie činnosti samospráv sídliska a  samosprávy školy – organizovanie  súťaží v priestoroch
školy – koordinátor

-      je realizovateľná požiadavka,  aby  sa deti mohli  zúčastňovať  činnosti  rôznych organizácií  súčasne, aj  keď  nie sú ich členmi,  keď o určitú činnosť prejavia  záujem a aby  im  toto  každá organizácia umožnila  bez požadovania  členských  príspevkov?

Školské samosprávy

-        je na základnej škole potrebná školská samospráva?

-        ak má byť škola "otvorená", majú na pôde školy opodstatnenie aj rôzne súťaže pre triedne kolektívy v čase po vyučovaní?

-       mala by mať z tohto hľadiska školská samospráva úlohy, súvisiace s "mapovaním" záujmov žiakov a úlohy súvisiace
 s voľným časom?

-        nemala by taká samospráva byť vedená "nezávislým" pedagógom? (koordinátorom), ktorý by obhajoval záujmy žiakov
 na pôde školy aj vo voľnom čase?

Výsledky výskumu  - D. Franclová, Pedagogika 6/89 s.619 :

-        formovanie hodnotných záujmov môžu zabezpečiť krúžky pri školách

-        najrozšírenejšia činnosť je však vykonávaná individuálne, čo súvisí a potrebou samostatného rozhodovania

-        je potrebné rešpektovanie samostatnosti, ale zároveň si treba položiť otázku: akú mieru samostatnosti mládež unesie?

-        z výskumu vyplýva potreba doceňovania prepojenosti mimoškolských záujmov do školského vyučovania a naopak

-      do akej miery je úlohou školy fungovať ako syntetizátor školských a mimoškolských väzieb? (od ZŠ je mládeži vnucovaná predstava,   že školské učivo je jediným možným pravdivým zdrojom poznania, ale práve mimoškolské zdroje pohotovo sprostredkúvajú najnovšie  poznatky)

-      v mimoškolskom čase treba uspokojovať:

1.  potrebu nových skúseností

2    úspechu, ocenenia, sebaúcty

                                                                                 3.  emocionálneho kontaktu

 

Koordinátor voľného času

-       realizátor požiadavky "otvorenej" školy po vyučovaní,  počas voľných dní a prázdnin

-      zabezpečoval by uspokojovanie záujmov žiakov podľa ich požiadaviek formou práce školských krúžkov, organizovaním súťaží
medzi  triedami a individuálne

-       bol by "oponentom" a obhajcom práv a záujmov deti vo vzťahu k učiteľom

-       propagoval by medzi deťmi prácu rôznych organizácii v mieste bydliska a zabezpečoval by spoluprácu medzi nimi na pôde školy

-       zabezpečoval by spoluprácu školy s domami detí, účasť školských družstiev na mimoškolských súťažiach

-      perspektívne by zabezpečoval spoluprácu medzi školskou samosprávou a domovými samosprávami a organizovanie súťaži
na sídliskách

-       zabezpečovanie využívania priestorov a MTZ školy

Iné riešenia

a)   voľný čas detí v škole by organizovali rôzni učitelia podľa svojej odbornosti v rámci svojho úväzku – práca s talentovanými  žiakmi, celoškolská súťaže, krúžky

b)    organizovali by túto činnosť učitelia mimo svojho úväzku, ale mali by ju zaplatenú

c)    voľný čas žiakov by organizovali triedni učitelia, každý so svojou triedou, v rámci úväzku

d)    organizoval by túto činnosť vedúci školského klubu počas týždňa a osobitný pracovník počas voľných dní, alebo by sa  striedali
rôzni učitelia a vychovávatelia

e)    škola by v spolupráci s rodičmi zabezpečila dobrovoľných vedúcich, s ktorými by škola podpísala dohodu o pracovnej činnosti

Nadrezortné centrum voľného času

a)    malo by zabezpečovať vzájomnú informovanosť všetkých činiteľov, ktoré sa budú na tejto oblasti podieľať, informovanosť verejnosti

b)    zabezpečovanie – koordinácia "Rád voľného času" všetkých územných celkov a výmenu skúsenosti

c)    Republiková rada voľného času – poradný  orgán, zostavený zo zástupcov všetkých územných celkov

d)    spravodlivé rozdeľovanie finančných dotácií pre deti a mládež podľa vopred stanovených kritérií

 

        V Bratislave,  január 1991                                                     
        Spracovala: Jarmila Blažeková