Vzhľadom na dlhoročné neriešené problémy v oblasti výchovného poradenstva sa  Asociácia výchovných poradcov Slovenska rozhodla uskutočniť v januári 2005 prieskum o plnení pokynov Ministerstva školstva SR, zameraných na čiastočné zlepšenie postavenia výchovných poradcov (ďalej VP). Predpokladáme, že k tomu prispeli aj naše pripomienky adresované bývalému štátnemu tajomníkovi Františkovi Tóthovi a článok Starosti výchovných poradcov, uverejnený v čísle 13 /04 Učiteľských novín.

 Opatrenia v POP 2004/05 sme čiastočne uvítali, ale do budúcnosti  nemôžu stačiť. MŠ SR by malo:

1. kontrolovať plnenie týchto pokynov  - k čomu by mohli prispieť aj výsledky nášho prieskumu,

2. prehodnotiť ich obsah – v čom, to sa pokúsime rozobrať ďalej,

3. vypracovať v spolupráci so zástupcami výchovných poradcov komplexné opatrenia, ktoré „nezapadnú prachom“ tým, že sa bude MŠ SR každoročne odvolávať na staré pedagogicko-organizačné pokyny /POP/, ale zahrnie tieto opatrenia do novej vyhlášky o výchovnom poradenstve a do pracovnej náplne výchovného poradcu. Vieme, že z dôvodu odvolania sa MŠ SR na minuloročné POP, nerešpektujú riaditelia škôl ich znenie v tomto školskom roku aj tam, kde tak v uplynulom školskom roku urobili.

Dotazníky, ktorých obsahom boli nižšie rozvedené otázky, boli odoslané dňa 11.1.2005 na  bývalé okresné (ďalej regiolálne) pedagogicko-psychologické poradne (ďalej PPP) podľa adries uvedených k 1.12.2004 na webovej stránke Ústavu informácií a prognóz školstva. Zhromažďovanie odpovedí bolo uzavreté k 30.4.2005, v našej analýze ide teda o aktuálne údaje platné pre obdobie od 1.9.2004 do 20.4.2005. Podľa obdržaných zásielok sa ukázalo, že viaceré adresy neboli správne (PPP sa presťahovali a zmenu adresy nenahlásili), preto im boli dotazníky doručené neskôr, čím sa predĺžil aj termín konečného vyhodnotenia. Je možné, že niektorým poradniam, ktoré sú v prehľade uvedené, že neodpovedali, neboli tieto dotazníky doručené vôbec. To však len vtedy, ak boli adresy poradní skutočne iné, ako tie, na ktoré sme ich zaslali. Späť nám totiž pošta vrátila len obálku zo Žiliny. Z 86 zaslaných dotazníkov / k hromadnému vyplneniu za celý región / sa  vrátilo späť vyplnených 68 čo je 79% - teda reprezentatívna vzorka. Vôbec neodpovedalo 18 poradní , teda 21%. Do prieskumu sa zapojilo 94% výchovných poradcov z regiónov, ktoré zaslali vyplnené dotazníky a z celkového počtu výchovných poradcov v ZŠ na Slovensku cca 1500  ich odpovedalo  približne 86,9% . Aj keď nám odpovedalo aj zopár výchovných poradcov zo stredných škôl, týka sa tento prieskum hlavne ZŠ. V 7 prípadoch (Banská Bystrica, Hlohovec, Malacky, Myjava, Spišská Nová Ves, Trnava 1, Žarnovica) nebol uvedený celkový počet výchovných poradcov v regióne, čo čiastočne znižuje kvalitu uskutočneného prieskumu. Bolo by potrebné, aby opytovaní v budúcnosti dbali na kompletné vyplnenie takýchto dôležitých údajov. Do tabuľky sme preto v týchto prípadoch uviedli údaj / vytlačený hrubo/, že celkový počet výchovných poradcov v regióne sa rovná počtu tých, čo odpovedali. To však nie je údaj overený, preto aj celkový súčet výchovných poradcov (1382) v daných regiónoch nie je presný. Snažili sme sa s niektorými z nich skontaktovať, aby údaj doplnili, ale žiaľ, neurobili tak.
Zvlášť chceme oceniť dôslednosť pri spracovaní odpovedí v regióne Levice, kde okrem podrobného vyhodnotenia spracovali aj zoznam s adresárom. Spracované pripomienky výchovných poradcov a dôvodové správy sme dostali z poradní v Dolnom Kubíne, Stropkove, Sabinove, Svidníku a Snine, čo nám pomohlo pri analýze jednotlivých otázok dotazníka.
Poradne v Novom Meste nad Váhom, Michalovciach, Ilave, Leviciach, Žiline a Banskej Štiavnici priložili aj zoznamy škôl (posledné tri aj zoznam e – mailových adries). Dúfame, že tieto kontakty zostanú dlho aktuálne a že uvedení výchovní poradcovia z tejto funkcie neodídu, lebo jednou z pripomienok je, že pre náročnosť a nedocenenosť tejto práce mnohí mladí adepti i skúsení VP odchádzajú.
V dotazníkoch sme žiadali uviesť e – mailovú adresu kontaktného výchovného poradcu, ktorá nám bola oznámená v 26 prípadoch, t.j. 30,2 %. Z 3 poradní sme dostali tento kontakt na metodika pre VP a 24-krát bol uvedený e – mail poradne /27,9%/. V jednom prípade (PPP v Brezne) trvala na priamom kontakte pani riaditeľka Oľga Jorčíková, čo je veľmi cenné.
Žiadny e – mailový kontakt neuviedlo 35 regiónov (zo všetkých, ktorým boli dotazníky zaslané), čo činí 40,7% a 51% tých, čo dotazníky vrátili vyplnené. Tento údaj považujeme za dôležitý preto, lebo naznačuje, koľko výchovných poradcov na Slovensku zrejme nebude informovaných o našich ďalších aktivitách, ktoré budú v septembri zverejnené na webovej stránke portálu Infovek ako aj o možnostiach spolupráce a výmeny skúseností medzi výchovnými poradcami, ktoré ponúkne. Na uvedené kontakty sme totiž v lete zaslali predbežné informácie o tomto prieskume a o pripravovanej webovej stránke.
Z regiónov Poltár, Myjava, Malacky, Košice 1, Humenné a Žarnovica sme dostali od VP dotazníky jednotlivo v celkovom počte 66 , bez celkového sumára, čo spomalilo celkové vyhodnotenie. Vzhľadom k tomu, že tento prieskum vyhodnocovali výchovní poradcovia – členovia AVP vo svojom voľnom čase, v prípade keby tak urobili všetci /1304 výchovných poradcov/, nebolo by ho  možné vyhodnotiť v čase, keď by jeho výsledky boli ešte aktuálne. Naopak zo Stropkova a Medzilaboriec bol k dotazníkom priložený aj celkový sumár, čo zvlášť oceňujeme.
Napriek tomu ďakujeme za spoluprácu všetkým, ktorí nám odpovede výchovných poradcov zaslali, a tak prispeli k zhromaždeniu faktov, ktoré by zrejme nikdy neboli zverejnené a naša ďalšia aktivita by nemala faktický podklad.
Pretože Asociácia výchovných poradcov nemá finančné možnosti zabezpečiť ďalšie kontakty bežnou poštou ani telefonicky, sme v budúcnosti nútení komunikovať prostredníctvom e – mailovej pošty. Aj to však hromadne len výnimočne a s tými, ktorí nám oznámili svoj kontakt a v prípade zmeny oznámia aj túto zmenu. Všetky dôležité informácie (vrátane adresára poradní a kontaktných výchovných poradcov), ktoré budeme mať pre výchovných poradcov k dispozícii, budeme pravidelne zverejňovať na webovej stránke, kde si ich výchovní poradcovia, metodici príp. riaditelia poradní sami vyhľadajú. V prípade, že budú na ne reagovať / či e – mailom, poštou alebo telefonicky/, odpovieme im radi aj jednotlivo.

A teraz analyzujeme odpovede na jednotlivé otázky.

Prvý pokyn MŠ SR znel: - stanoviť poradensko-konzultačný deň výchovného poradcu bez vyučovacej povinnosti.

Pýtali sme sa preto, či majú /mali v tom čase/ výchovní poradcovia v tomto zmysle upravený rozvrh hodín. Z odpovedí vyplýva, že celkove malo v tomto smere vytvorené dobré podmienky pre svoju prácu 796 výchovných poradcov, t.j. 61,04%, tých čo nám zaslali vyplnené dotazníky. Na 100% tento pokyn MŠ SR splnili riaditelia škôl v regiónoch Banská Štiavnica a Košice 2. Naopak, úplne ho ignorovali v Bytči a v Pezinku -0%. Dobre ho zabezpečili ešte v týchto regiónoch: 88% - Kežmarok a Košice 1, nad 80% - Bratislava 2,3,4,5 ; Dubnica/Ilava, Liptovský Mikuláš,Lučenec,Martin,Poprad,Senec,Trnava 1, Tvrdošín a Žiar nad Hronom. pod 35% - Malacky (33,3),Myjava (33),Revúca (30,7),Galanta (26,9) a Dolný Kubín (7).
Z prehľadu vidíme, že medzi tými, ktorí splnili pokyn na 100% a ďalšími v poradí je značný rozdiel, čo sa týka aj spodnej hranice – teda tými, čo pokyn vôbec nesplnili.
Požiadavka, aby mal výchovný poradca deň určený pre výkon svojej funkcie vyplýva z organizačných dôvodov, aj keď sa tento čas nedá celkom vymedziť na jediný deň, je poptrebné naučiť rodičov, aby ho čo najviac využívali a nerušili výchovného poradcu vtedy, keď sa venuje vyučovacej povinnosti. Tiež je toto opatrenie dôležité preto, aby rodičia presne vedeli, kedy môžu výchovného poradcu navštíviť bez obavy, že by nemal práve čas sa im venovať kvôli vyučovaniu. Rodičia by mali pochopiť a zvyknúť si na to, že keď výchovný poradca vyučuje, nemôže v chvate a časovej tiesni riešiť problémy, ktoré si vyžadujú pokojnú atmosféru a s ktorými sa naňho obracajú. To samozrejme neplatí vo výnimočných prípadoch. Čo sa týka žiakov a učiteľov, tých si každý výchovný poradca vo svojej škole ľahko zorganizuje.
Problém, ktorý však z tohto pokynu vyplýva je v tom, že výchovný poradca má v rámci svojho úväzku určených vyhláškou na túto prácu 1-3 hodiny týždenne, ale v daný konzultačný deň pracuje často celý deň, niekedy aj viac než 8 hodín. Mnohí riaditelia škôl nezohľadňujú túto skutočnosť. Pretože výchovný poradca pracuje počas ostatných dní naplno / kedy si odpracuje celý úväzok mínus 1-3 hodín určených na výchovné poradenstvo/, nie je vyriešené, ako kompenzovať nadpočetné hodiny, ktoré odpracuje v rámci výchovného poradenstva. Vzhľadom k tomu, že výchovný poradca by nemal ani suplovať, napriek tomu, že v prevažnej väčšine prípadov pracuje nadúväzok, nemá „nárok“ na žiadne náhradné voľno a ani funkčný príplatok!
Dňa 28.6.2004 sme odovzdali na MŠ SR návrh „Štatútu VP“ a 7.7.2004 „Dôvodovú správu...“ k zmenám, ktoré v štatúte presne vymedzujú právomoci, kompetencie, rozsah vyučovacej povinnosti a finančné ohodnotenie VP. Ale ešte stále nie je špecifikovaná pracovná náplň výchovného poradcu, zodpovedajúca novým podmienkam (pribudli  namiesto jednej  3 až 4prihlášky na stredné školy, zápisné lístky, Monitor, agenda s integrovanými žiakmi, ktorú mnohí VP vykonávajú, napriek tomu, že žiadny predpis im to neukladá – všetko povinnosti, ktoré tu donedávna neboli..), ktorá nie je vzhľadom na ne vôbec časovo prerátaná!!  Teda v skutočnosti potrebuje výchovný poradca na svoju prácu celý jeden deň (niekedy aj viac), ale finančne ohodnotené má z toho len 1-3 hodiny!  (Ak mu to samozrejme riaditeľ školy nekompenzuje napr. odmenami alebo náhradným voľnom, čo sa stáva len výnimočne.)

Druhý pokyn MŠ SR : - nepoverovať výchovného poradcu vykonávaním pedagogického dozoru.

Výsledok je podľa odpovedí znepokojujúci. Až 867 z 1304 výchovných poradcov, / 66,49%/ dozory vykonávalo.
Toto opatrenie bolo najlepšie zabezpečené v Bratislave 4, kde vykonávalo dozory 10% výchovných poradcov a v Bratislave 5 to bolo 29% - to je podľa nás už vysoké číslo. Medzi 80-90% sa pohybovalo 12 regiónov. V najhoršej situácii boli výchovní poradcovia v Bytči (90%), Detve e Žarnovici (90,9%), Malackách (91,6%) a v Revúcej (92%).
Z uvedeného vyplýva otázka, akým spôsobom je výchovným poradcom táto povinnosť, ktorú im riaditelia ponechali, kompenzovaná. Napríklad výchovní poradcovia z Tvrdošína uviedli, že za to majú dohodnuté náhradné voľno.Chápeme, že dozory je v škole potrebné zabezpečiť, najmä vtedy, keď nie je k dispozícii dostatok učiteľov. Ale výchovný poradca by mal s dozorom súhlasiť. Mohol by ho v nevyhnutnom prípade mať vtedy, keď to nenaruší jeho prácu. Mal by tiež vedieť, koľko náhradného voľna mu za to prináleží. Myslíme si, že každý riaditeľ školy ba mal urobiť všetko, aby túto požiadavku splnil. Naopak – mal by výchovného poradcu v konkrétnom čase poveriť, aby sa počas prestávok prešiel po celej škole a porozprával sa so žiakmi alebo s učiteľmi o problémoch, ktoré má ako výchovný poradca riešiť. Dozor výchovného poradcu by však nemal mať takú podobu, aby bol nútený stáť na jednom mieste a nemohol by odtiaľ v prípade potreby odísť , aby vyriešil dôležité pracovné záležitosti, ktoré neznesú odklad.
 

Tretí pokyn MŠ SR : - nepoverovať výchovného poradcu suplovaním.

Pýtali sme sa teda, či výchovní poradcovia suplujú. Z tabuľky vyplýva, že v danom období suplovalo 599 výchovných poradcov, t.j. 45,94%. Najviac ich bolo v Levoči a v Pezinku (100%). Ďalšie poradie je nasledovné: 89,6% - v Dunajskej Strede, 88% v Zlatých Moravciach a 84% v Novom Meste nad Váhom. Najmenej výchovných poradcov suplovalo v regiónoch, ktoré tak splnili túto požiadavku najlepšie: Košice 1 -11%,Vranov nad Topľou-14%, Hlohovec-15,7%, Košice 2-18,7% a Púchov -18%.
Z pripomienok, ktoré sme s dotazníkmi dostali vyplýva, že väčšina výchovných poradcov  v ZŠ s touto požiadavkou nesúhlasí, lebo tým stracajú možnosť, získať potrebné náhradné voľno na prázdniny. To často potom nedostanú napriek tomu, že pracujú oveľa viac, ako im určuje vyučovacia povinnosť a Zákonník práce, ako sme to už predtým uviedli. Čiže v prípadoch, keď riaditelia škôl túto požiadavku nerešpektovali, vyšli zrejme výchovným poradcom v ústrety na ich vlastnú žiadosť. Inú situáciu nám avizovali niektoré stredné školy, kde sa suplovanie vôbec neprepláca a ani nekompenzuje náhradným voľnom. To sa týka všetkých učiteľov v daných SŠ, teda aj výchovných poradcov, ktorí z tohto dôvodu so suplovaním nesúhlasia.  Chceme dodať, že suplovanie výchovných poradcov v ZŠ nie je žiadúce len v období, keď sa musia venovať práci s prihláškami na stredné školy (január,február,marec) a v určený konzultačný deň.(Na stredných školách je situácia iná a bolo by potrebné ju preskúmať.) V ostatnom období nepovažujeme za potrebné plnenie tejto požiadavky vyžadovať. (Asociácia VP to navrhovala upraviť už v tohoročných POP, ale nebolo jej zo strany MŠ SR vyhovené!) Tiež preto, že niektoré suplované hodiny (etická výchova, občianska výchova a iné) by mohol výchovný poradca využiť na rozhovory so žiakmi príp. na zisťovanie ich postojov ku škole.

Štvrtý pokyn MŠ SR  bol v POP uvedený ako prvoradá požiadavka: - zabezpečiť kabinet výchovného poradenstva na škole ( kde výchovný poradca poskytuje konzultácie a odbornú pomoc žiakom, rodičom, učiteľom,...)

Naša otázka znela, kto nemá k dispozícii kabinet výchovného poradenstva.
Ani tu nás získané odpovede neuspokojili a poukazujú na zlé priestorové podmienky na 38,19% škôl, kde 498 výchovných poradcov nemalo svoj kabinet.  Možno aj to je dôsledok spájania sa škôl. Ak však výchovný poradca nemá svojm kabinet, nemôže ani vykonávať svoju prácu. Keď pracuje s prihláškami na stredné školy, mal by zabezpečiť ochranu osobných údajov (bolo by potrebné zistiť, ako sú prihlášky v takých školách v tomto zmysle zabezpečené), keď sa individuálne venuje žiakom alebo rodičom, mal by mať bezpodmienečne vytvorené podmienky na pokojný a nerušený rozhovor, niekedy aj časovo náročný; keď spracováva podklady pre stredné školy a školské výpočtové stredisko, nemal by ho pritom nikto vyrušovať, aby údaje boli bezchybné a utajené. Preto by sme odporúčali inšpekčným orgánom pri inšpekciách preverovať, či na danej škole nie je výchovný poradca  ten, kto je v tomto smere na poslednom mieste.
Ide najmä o prípady, keď väčšina pedagogických pracovníkov má na danej škole nadpriemerne veľké kabinety, či ked sú v škole nevyužité miestnosti, takže by sa jednoduchým presunom dala táto situácia riešiť a pre výchovného poradcu potrebnú miestnosť zabezpečiť. Iná je situácia vtedy, keď majú v danej škole zlé priestorové podmienky všetci pedagogickí pracovníci.
Zo získaných údajov ďalej vyplýva, že v regióne Košice 4 nemal kabinet ani jeden (!) výchovný poradca , teda 100%, čo bol v porovnaní s ostatnými regiónmi výrazný rozdiel. Ďalej nasledovali: Malacky-75%, Stropkov/Medzilaborce-64%, Trebišov-63,5%, Nitra 1-63%, Poltár-62,5%, Brezno-60,8% a Bytča-60%. Najlepšie  podmienky v tomto smere vytvorili riaditelia škôl v Bratislave 5, kde nemalo kabinet „len“ 5,8% ,    v Košiciach 2-6% a v Tvrdošíne-9% výchovných poradcov. Z odpovedí sme zistili, že nie vždy, keď uviedli výchovní poradcovia, že majú svoj vlastný kabinet, išlo  výlučne len o kabinet výchovného poradenstva. Išlo o odborný kabinet daného predmetu, ale výchovný poradca ho mal k dispozícii sám, takže bol súčasne kabinetom výchovného poradenstva. (Snina)

Piata otázka už nevyplývala z pokynu MŠ SR, ale považovali sme za potrebné v súvislosti s ostatnými otázkami zaradiť ju do dotazníka. Pýtali sme sa, kto z výchovných poradcov nemá k dispozícii počítač.
Odpovede ukázali, že z 1304 ho nemalo 207, teda 15,87%. Pretože táto otázka bola tentokrát len doplnková / v budúcnosti by si vyžadovala celý jeden prieskum/, nemôžu odpovede poukázať na celú šírku tohto problému. A to, či mali výchovní poradcovia vlastný počítač v kabinete s Internetom alebo bez neho, alebo mali len obmedzený prístup k počítaču určenému pre všetkých učiteľov, alebo do počítačovej učebne pre žiakov.
Dnes, keď už aj MŠ SR prostredníctvom ŠVS spracovalo pre výchovných poradcov program Proforient, pomocou ktorého by mali výchovní poradcovia spracovávať prihlášky žiakov na stredné školy a všetku potrebnú evidenciu je nevyhnutnosťou, zabezpečiť prednostne počítače s tlačiarňou pre všetkých VP na Slovensku. Myslíme si, že je potrebné túto úlohu urýchlene zaradiť do projektu Infovek a výchovným poradcom, ktorí počítače dodnes nemajú ich dodať. (Mali by byť vyslovene určené VP, aby ich školy nemohli použiť na iné účely a ani vymeniť za staré a nevýkonné). Bez splnenia tejto podmienky, nebude možné v blízkej budúcnosti zjednotiť dodávanie údajov do školských výpočtových stredísk v elektronickej podobe a naplno využiť program Proforient. Samozrejme ide tiež o zefektívnenie a uľahčenie práce výchovným poradcom, ktorí by tak mohli väčšinu svojho času venovať žiakom a riešeniu ich problémov a nie práci s agendou a prihláškami na stredné školy.
Ako teda vyzerajú fakty : V 19 regiónoch malo počítač 100% výchovných poradcov (viď tabuľku), čo je 22% zo všetkých, ktorým boli dotazníky zaslané a 27,9% tých, ktorí odpovedali. Opäť ale pripomíname, že nevieme, či mali počítač s Internetom v kabinete prednostne len pre seba. Zo Sniny uviedli, že ani jeden výchovný poradca nemal v kabinete VP (ak ho mal) k dispozícii vlastný počítač.
Najhoršia situácia bola v Humennom, kde nemalo počítač 14 výchovných poradcov, čo je 70%. Ďalej nasledovali Košice-okolie-61%, Bytča-60%, Partizánske-58%, Košice 2-56% a Gelnica-54,5%.

Šiesta – posledná otázka znela, či je výchovný poradca zároveň aj triednym učiteľom. Chceli sme zistiť, koľko výchovných poradcov má dostatočný časový priestor venovať sa v potrebnej miere problematike výchovného poradenstva  alebo potrebný časový priestor nemá. Tieto dve funkcie sú totiž tak časovo i fyzicky náročné, že by rozhodne nemali byť spájané. Avšak vzhľadom k tomu, že práca triedneho učiteľa je finančne ohodnotená 5%-ným príplatkom a práca výchovného poradcu nie (čo považujeme za maximálne nespravodlivé), sú výchovní poradcovia na vlastnú žiadosť nútení finančnými dôvodmi (ktoré dnes nie sú zanedbateľné) vykonávať aj prácu triedneho učiteľa. To sa však v konečnom dôsledku odráža v tom, že nemajú toľko času venovať sa žiakom, ako keby obe funkcie nevykonávali. Ak sa aj snažia vykonávať obe funkcie maximálne zodpovedne, nemôžu to dlhodobo fyzicky vydržať. Z odpovedí sme zistili, že celkom bolo 791 výchovných poradcov – t.j. 60,66% - zároveň aj triednymi učiteľmi.
Najviac výchovných poradcov vykonávalo funkciu triedneho učiteľa v regiónoch Bytča a Pezinok -100%, Nové Mesto nad Váhom -94,7% a Žarnovica- 90,9%. Naopak najmenej triednych učiteľov z radov výchovných poradcov bolo v Banskej Bystrici 1 -13% a v Bratislave 4 -16,6%.
Dôležité je uviesť, že riešiť túto situáciu /aby výchovný poradca nebol aj triednym učiteľom/, môže bez problémov ten riaditeľ školy, ktorá má dostatok učiteľov, ktorí môžu vykonávať okrem triednictva aj ostatné funkcie (vedúci kabinetov, vedúci MZ a PK, sklad učebníc atď.) Málokedy je možné, aby výchovný poradca nemal okrem tejto funkcie žiadnu inú. To sa týka najmä škôl s malým počtom žiakov a teda aj malým počtom učiteľov. (Stropkov)
Jedným z dôvodov prečo majú výchovní poradcovia viacero funkcií je ten, ža sa na nich môžu riaditelia škôl pre ich dôslednosť a zodpovednosť naozaj spoľahnúť. Z dotazníkov vyplýva, že viacerí výchovní poradcovia sú dokonca zároveň zástupcami riaditeľa (Trnava), mnohí vedú krúžky (Nové Zámky, Spišská Nová Ves), kabinetné zbierky, sú koordinátormi drogovej prevencie či dokonca jeden je bezpečnostným technikom. 
Keď zhrnieme celkové výsledky, vidíme, že najhoršie podmienky majú podľa našich kritérií zabezpečené výchovní poradcovia v regiónoch Pezinok a  Bytča.
Najlepšie sa podarilo realizovať pokyny MŠ SR, vyplývajúce z uvedených Pedagogicko-organizačných pokynov v Košiciach 2, v Bratislave 4 a v Bratislave 5, a tak zabezpečiť výchovným poradcom relatívne dobré podmienky pre ich prácu. V odpovediach výchovných poradcov na všetky otázky prevládala ich veľká nespokojnosť s finančným ohodnotením svojej práce, ktoré sa nepodarilo vyriešiť už celé desaťročie. Preto výchovní poradcovia prijali veľmi negatívne, že keď sa táto otázka v minulom školskom roku vyriešila vo vzťahu k triednym učiteľom, na výchovných poradcov sa zase „zabudlo“ (aj keď ich je počtom podstatne menej). Pritom prácu, ktorú vykonáva triedny učiteľ vo svojej triede, zabezpečuje výchovný poradca vlastne v rámci celej školy!
Ako sme už uviedli, každoročne sa výchovným poradcom len pridávajú nové a nové povinnosti a sú stále viac zaťažovaní administratívnymi prácami, ale „odmena“ (1-3 hodiny v úväzku) zostáva stále nezmenená!

    V súvislosti s naším prieskumom sa opäť ukázalo, že riadenie výchovných poradcov na rôznych typoch škôl je veľmi komplikované a nielen že sa ťažko koordinuje ich práca navzájom, ale okrem riaditeľov škôl nie je na vyššej úrovni zodpovedný pracovník, ktorý by riešil ich uvedené a ďalšie problémy. Pedagogicko-psychologické poradne, na ktoré sme sa obrátili so žiadosťou o vyplnenie dotazníkov, plnia voči výchovným poradcom len metodickú funkciu. V rámci miestnych častí a regiónov ich nikto neriadi ani nekoordinuje činnosť medzi základnými a strednými školami a výchovnými poradcami navzájom. Členenie podľa bývalých okresov je podľa nás úplne nelogické. Ani starostom /referátom školstva/ nie je daná zodpovednosť za ich pracovné podmienky, odbornú pripravenosť a koordináciu ich činnosti. Výchovných poradcov tak na ZŠ a SŠ „riadia“ Krajské školské úrady (ale len prostredníctvom ped.-psych.poradní) a VP na gymnáziách samosprávne kraje. Ako sme uviedli celé riadenie sa obmedzuje na psychologické prednášky a problémom výchovných poradcov nie je venovaná pozornosť na žiadnych spoločných stretnutiach  a teda ani poskytnutý potrebný priestor na ich riešenie.

Myslíme si, že na mapovanie uvedených problémov by sa mala zamerať aj činnosť inšpekčných orgánov, ktoré by namiesto zisťovania údajov o počtoch prijatých a neprijatých žiakov na stredné školy / údaje, ktoré im môžu poskytnúť školské výpočtové strediská/, mali zaujímať o problémy uvedené v tejto analýze.

Záverom chceme apelovať na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, aby sa vážne zaoberalo aj oblasťou výchovy a vzdelávania na našich školách, ktorá sa volá výchovné poradenstvo. Vieme, že sa pripravujú zmeny aj v tejto oblasti, ale zdá sa nám, že ich príprava trvá naozaj pridlho a neustále sa odkladajú. Aj tu sa ukazuje, akú prioritu má v skutočnosti výchova našich detí.

Dúfame, že aj Národná rada SR si uvedomí túto skutočnosť pri prerokovávaní Zákona o výchove a vzdelávaní a určí v ňom výchovnému poradenstvu miesto, ktoré mu prináleží.

 V Bratislave, 12.septembra 2005

 Jarmila Blažeková

 Tabuľky k textu sa nachádzajú v prílohách.

• 2005_4_Analýza dotazníkového prieskumu - Pedagogické rozhľady 

• 2005_4a_Analýza dotazníkového prieskumu - Pedagogické rozhľady

• 2005_4b_Analýza dotazníkového prieskumu - Pedagogické rozhľady 

• 2005_4c_Analýza dotazníkového prieskumu - Pedagogické rozhľady 

• 2005_4d_Analýza dotazníkového prieskumu - Pedagogické rozhľady